pondelok 19. októbra 2009

Moje výpisky II.: Josep Heller - Hlava XXII

     Tak teda prichádzam s ďalšími výpiskami, tento krát z knihy Hlava XXII. Moja profesorka slovenčiny už spomínaná pani F. mala túto knihu medzi svojimi obľúbenými, takže som bol na to dosť zvedavý na ten dej. Teraz môžem potvrdiť, že rozsekanosť príbehu a úplne nezmyselné, hlúpe a pridlhé dialógy a vnútorné monológy sa s jej osobou iba stotožňujú. Ako som sa trápil pri nej dlhých päť rokov tak som sa trápil aj pri čítaní knihy takmer päť mesiacov. Ale aby som iba nekritizoval, tak musím podotknúť aj svetlé stránky tohto diela, ako je úplne krásne vystihnutá nezmyselnosť vojny a dosť vystihnutý aj moderný život, kde pešiaci každodenne bojujú o svoj život kvôli ničomu, zatiaľ čo najväčším problémom vysokopostavených pánov vojako je to, ako mať vyššiu hodnosť, dostať zásluhy za nič, alebo sa čo najskôr dostať do novín, a pod. Aj tých pekných myšlienok bolo pomenej, ale zopár sa predsa len našlo, takže nech sa páči:


* Hlave XXII  neprešiel nikto cez rozum. Hlava XXII stanovovala, že starosť o vlastnú bezpečnosť tvárou v tvár bezprostrednému a ozajstnému nebezpečenstvu je prejavom zdravého rozumu. Orr bol blázon a mohli ho preradiť. Stačilo iba požiadať o to; ale len čo by to urobil, nebol by viac bláznom a musel by si odkrútiť ďalšie nálety. Orr by bol blázon, keby šiel na ďalšie nálety, a bol by normálny, keby tak neurobil; ale ako normálny by si ich musel odlietať. Ak by lietal ďalej, bol by blázon a potom by už nemusel lietať. Ibaže ak by to nechcel robiť, bol by normálny, a teda by musel lietať ďalej. Geniálna jednoduchosť hlavy XXII na Yossariana hlboko zapôsobila. Uznanlivo zahvízdal.
 * Začal by tým, že by vykričal svoj strach pred chirurgickým nožom, ktorý ho celkom iste neminie a neminie nikoho, kto sa dožije toho, že umrie. Často rozmýšľal, či si vôbec uvedomí prvé zmrazenie, nával krvi, bodnutie bolesti, odgrgnutie, kýchnutie, zahmlenie pred očami, apatiu, zajakávanie, stratu rovnováhy či vynechanie pamäti signalizujúce neodvratný začiatok neodvratného konca.
*  On totiž nerobí vôbec nič. Len sa tak tvári. Alebo na nás už dávno zabudol. Taký je v skutočnosti ten váš Boh, čo o ňom jednostaj meliete - dedinský ťuťmák, nešikovný babrák, tupý nafúkanec, neokrôchany chruňo. Ako si môžeš ctiť Najvyššieho Tvorcu, ktorý pokladá za nevyhnutné zaradiť do svojho božského systému aj také čosi, ako je hlien a zubné kazy? Čo sa to, prepánajána, dialo v tom jeho zvrátenom, zlom, sklerotickom mozgu, keď zbavil starých ľudí schopnosti zadržať stolicu? Prečo vôbec stvoril bolesť?
* Ale Boh, v ktorého neverím, je dobrý Boh, spravodlivý Boh, milosrdný Boh. Nie je to zlý a hlúpy Boh, akého z neho robíš ty.
* Na svete je až priveľa nešťastia, uvažoval s hlavou sklonenou pod ťarchou neradostných myšlienok, a človek ani nemôže nikomu pomôcť, tobôž nie sebe.
* Dokonca bolo možné, že sa NIKDY nestalo to, o čom si myslel, že sa stalo, že ide skôr o zlyhanie pamäti než o vnímanie, že si vlastne nikdy naozaj nemyslel, že videl to, o čom si teraz myslí, že to videl, že jeho terajší pocit, že si to kedysi myslel, je iba ilúziou ilúzie a že teraz sa mu iba zdá, že sa mu raz zdalo.
* Mal síce bibliu, ale biblia je len kniha, a kniha je aj Pustý dom, Ostrov pokladov, Traja mušketieri a Posledný Mohykán. Vari je naozaj možné, ako sa raz pýtal Dunbar, aby ľudia, ktorí sú takí tupí, že nevedia pochopiť ani kolobeh dažďa, rozlúštili záhadu stvorenia? Naozaj sa všemohúci Boh s celou svojou nekonečnou múdrosťou bál, že by sa ľuďom pred šesťtisíc rokmi podarilo vystavať vežu až do neba? Kde v čertoch je vlastne nebo? Je hore? Či dolu? Pojmy hore či dolu predsa neexistujú v tomto ohraničenom, ale ustavične sa zväčšujúcom vesmíre, v ktorom je dokonca aj to obrovské planúce, žiarivé a majestátne slnko odsúdené na postupný zánik, ktorý vo svojom dôsledku nakoniec zničí aj Zem. Zázraky sa už nestávajú, modlitby zostávajú nevyslyšané a nešťastie postihuje rovnako neľútostne spravodlivých i hriešnikov.
* A nesmiete dopustiť, aby vás donútili zmeniť si poradie hodnôt. Ideály sú pekné, len ľudia nie sú vždy tí najlepší. Musíte veci posudzovať z globálneho hľadiska. 
 

2 komentáre:

  1. Rozsekanost pribehu? o ten v tejto knihe az tak vela nejde. V tejto knihe ide najma o postavy. Preto je kazda kapitola venovana jednej z nich. Samozrejme pokial si sa na to pozeral ako normalnu knihu, kde ide dej pekne po poriadku, tak sa ani nedivim, ze si nad knihou stravil 5 mesiacov. Ja som ju mal preluskanu za 3 dni.

    OdpovedaťOdstrániť
  2. ja viem, že tam nejde až tak o ten príbeh, ale mi to dosť vadilo, lebo často sa pri tých postavách potom ten dej opakoval a dopĺňal a nebolo mi to pochuti. A tie kapitoly ako boli pomenované podľa postáv, tak neboli vždy o tej postave. Napríklad kapitola Dunbar, tam Dunbar ani neviem, či je vôbec spomenutý. A v tom príspevku je môj subjektívny názor, ja tu objektivitu riešiť nemienim :)))

    OdpovedaťOdstrániť