Ona & On

Kde bolo tam bolo, bola raz jedna Ona a On. Ten On už si už dlho lámal hlavičku nad tým, či stretne takého človiečika, ktorý by ho mal rád, ba čo viac, možno by ho niekedy aj bol ľúbil. A naopak, aj on už chcel veľmi dať najavo ako vie mať rád. Avšak taká osôbka dlho neprichádzala, a keď prišla, tak za krátke obdobie aj odišla. Z toho bol On dlho nešťastný a prestával veriť, že niečo ako láska, alebo ako tomu všetci hovoria, vôbec existuje. Po nejako čase však nadišiel deň, v ktorý už tento mládenec ani nedúfal. Stretol jednu osôbku, ktorá mu svojimi tajomnými očkami ako studničky a tým najrozprákovejšim úsmevom veľmi silno počarovala. Tá osôbka sa volala Ona. Dievča to bolo čiperné, pôvabné, detsky nevinné a išlo z nej viac slnečného jasu ako z celého slniečka. 
On ju stretol v čase, keď bola všade samá zima a hmla, pršalo nielen v okolitých končinách, ale taktiež v jeho malej, veľakrát sklamanej dušičke. Tu sa junák nijako nevedel vynadívať na tohto, pre neho anjelika, na ktorého už roky myslel, avšak tvár zočil až teraz. Začiatok bol pre neho veľmi rozpačitý, keď zistil, že Ona nepije kávičku a On má naopak kávičku veľmi rád. Po počiatočnom sklamaní si však On nijako nevedel dať rady so sebou, lebo stále ho niečo k tejto záhadnej slečne priťahovalo. Ako čas ubiehal tak si povedal, že to nemôže nechať len tak nechať uletieť anjelika, ktorý sa zapríčinil o kvitnutie kvetín uprostred zimy. Ona tiež niečo, akokoľvek sa tomu bránila, niečo k tomuto chlapcovi cítila a nevedala si s tým rady. Hovorí sa, že vo hviezdach je písaná naša budúcnosť a tu mali obaja pocit, že tie hviezdičky v nočných nebesiach im začali písať vlastný príbeh. Nevedel sa ani jeden z nich premôcť nad niečo silnejšie čo ich spájala. Najprv im hviezdy zoslali letmý pohľad, neskôr to bol ten najúprimnejší úsmev. Z týchto dvoch esencií sa vytvorila tá navznešenejšia myšlienka, ktorá prerástla v ten najžiaducejši dotyk, ktorým vypustili hviezdičkam spod vianočného stromček do nebies ten najkrajší odkaz, bol to ich prvý bozk.